Priblížil, že sa pokúsia aj o návrat k princípu rovnej dane, čím by sa
mali odstrániť deformácie a zlepšiť motivácia priznávať príjmy. Poukázal
tiež na to, že štát nemá na jednom mieste informácie. "Dnes štát reálne nevie, komu vypláca koľko peňazí a za čo, lebo nie sú prepojené štátne systémy," podotkol.
Za dôležitý záväzok považuje aj zníženie daňovo-odvodového zaťaženia
nízkopríjmových skupín. Prehodnotiť sa má tiež možnosť zmien
v daňovo-odvodovom systéme, aby sa zjednodušil a zefektívnil. "Chceme,
aby komunikácia štátu, čo sa týka dávok a daní, prebiehala s jednou
inštitúciou, a to s finančnou správou," dodal Cmorej.
Zároveň poznamenal, že vláda bude presadzovať dlhodobú udržateľnosť
dôchodkového systému. Podľa neho je nevyhnuté, aby sa zaviedla tzv.
oranžová obálka, čo je pojem z Holandska. V nej by občania dostávali
komplexné informácie o tom, kedy môžu ísť do dôchodku aj aký budú mať
dôchodok. Mohla by podľa neho byť aj elektronická.
Spomenul zároveň ambíciu prijatia ústavného zákona, ktorý definuje
základné parametre druhého aj prvého piliera. Je to podľa neho dôležité
preto, aby sa prvý pilier udržal zdravý. V tomto ústavnom zákone by
podľa Cmoreja mali byť priznané skutočné výdavky na prvý pilier a bude
tam aj záväzok, že pokiaľ bude chcieť niekto dôchodcom pridať, bude
musieť zároveň povedať, kde na to zoberie. "Takýto ústavný zákon sme dlžní našim deťom a nielen im, aj súčasným dôchodcom," zdôraznil.